Pôvod jiu-jitsu siaha až do dávneho Grécka pred viac ako 5000 rokmi, aj keď v skutočnosti jeho počiatok začal počiatkom človeka a jeho bojom o prežitie v prírode. Počas výprav Alexandra Veľkého bolo umenie zápasenia privezené do Ázie a predané tamojším učencom, ktorí vďaka cestovaniu prevažne budhistických mníchov priviezli učenie z Indie do Číny a neskôr do krajiny vychádzajúceho slnka – Japonska. V Japonsku si toto umenie získalo obrovskú popularitu a stalo sa kultúrnym dedičstvom tejto krajiny. Počas niekoľkých storočí si Japonci toto umenie prispôsobili a vzniklo obrovské množstvo škôl a štýlov. Najznámejšie z nich boli Tenshin Shinyo Ryu, Kito Ryu, Yagiu Ryu, Daito ryu, Fusen Ryu a iné, ktoré sú základom dnešných známych štýlov, ako je judo, brazilian jiu-jitsu, aikido, hapkido, sambo… Škôl a štýlov je dnes nespočetné množstvo, ktoré vznikajú vďaka dnešnej situácii, kde si vlastne každý učiteľ pomenuje svoje vlastné jiu-jitsu a vytvorí si tak vlastnú značku.
Význam slova jiu-jitsu
Ak chceme pochopiť význam slova jiu-jitsu, musíme nahliadnuť do hĺbky tohto umenia. Ak chceme toto slovo preložiť doslovne, znak JIU znamená jemnosť, ohybnosť, urodzenosť. Znak JITSU môžeme preložiť ako umenie alebo zručnosť. Ak si to spojíme, vznikne pojem jemné umenie. Toto chápanie nie je veľmi presné, pretože nemôžeme nazývať toto umenie jemným umením, keď je v skutočnosti plné účinných a niekedy až nebezpečných techník. Na prvý pohľad to vyzerá, ako keby bol názov úplne v kontraste so skutočnosťou. Hlavným významom slova JIU (jemnosť) sa skrýva myšlienka, že slabší (jemnejší) dokáže poraziť silnejšieho, agresívnejšieho pomocou JITSU (umenia, zručnosti). Jednoducho povedané jiu-jitsu je umenie, v ktorom pomocou zručnosti a inteligencie môžete premôcť hrubú silu a agresiu. To neznamená, že fyzická sila nie je dôležitá, naopak pravidelným cvičením je možné získať veľkú fyzickú silu, kondíciu a v neposlednom rade psychickú kondíciu!
Brazílske jiu-jitsu
BJJ je bojové umenie a zároveň súťažná športová disciplína zameraná najmä na boj na zemi, kde sa bojovník pomocou rôznych pohybov snaží dostať do najvýhodnejšej pozície tak, aby mohol nasadiť techniky, vďaka ktorým donúti súpera vzdať sa. Medzi tieto techniky patria znehybňovacie techniky, páky na končatiny a rôzne škrtenia. Okrem boja na zemi sa vyučujú aj techniky hodov – spôsoby, ako dostať protivníka efektívne na zem.
Všetko sa začalo u Japonca menom Mitsuyo Maeda, ktorý prišiel do Južnej Ameriky podnikať. Bol to aj bojovník, ktorý sa doma v Japonsku špecializoval na boj na zemi – cvičil tradičné jiu-jitsu a judo. Maeda navštívil veľa krajín a prijímal výzvy od zápasníkov (wrestling), boxerov a rôznych ďalších bojovníkov. Usadiť sa v Brazílii a založiť kolónie mu pomohol miestny obchodník Gastao Gracie. Maeda začal na znak vďaky učiť japonské bojové umenie jeho synov Carlosa a Helia napriek tomu, že učenie jiu-jitsu mimo Japonska bolo prísne zakázané. Keď sa po čase musel vrátiť späť do Japonska, bratia Gracieovci trénovali, rozvíjali, rozširovali toto umenie sami a veľa zápasili.
BJJ sa dostalo do medzinárodného povedomia na začiatku 90. rokov, keď syn Helia Royce Gracie, dnes považovaný za legendu tohoto športu, zvíťazil v prvom, druhom a štvrtom turnaji Ultimate Fighting Championship (UFC). Išlo o jednodňový pyramídový vyraďovací turnaj bez časomiery a takmer bez pravidiel, kde víťaz zápasil tri alebo viackrát počas jedného večera. Royce mal často oveľa väčších a ťažších súperov, ktorí používali rôzne štýly ako box, karate, džudo, taekwon-do a zápasenie. Vtedy sa BJJ stalo podstatnou zložkou výbavy mnohých ultimátnych bojovníkov a tiež upriamilo pozornosť na význam boja na zemi.
